Slovenská výprava na majstrovstvách sveta 2005 v Austrálii

Zaslané dňa 20/01/2005, o 10:28.16.

Vcera (vlastne az dnes rano) sme to zakoncili vyhlasovanim vysledkov. Nie, neboli sme prvi (ani druhi). Vyhral to Oleg. Este som sa stacil skamaratit s Weslyim (miestnym bodovacom) a vypacit z neho zalohu vsetkych tracklogov (kto ma zaujem, hlaste sa mi), a postahovat vsetky filmy o lietani, co boli v miestnych pocitacoch.
Hned o stvrtej sme vyrazili na 750km cestu do Sydney, zobrali sme so sebou aj Dana Vyhnalika. Do stvrtej poobede sme museli odoslat kridla na cestu. Islo nam to celkom rychlo - skratit nabezky a zabalit za 30 minut, vlozit do debny a zaskrutkovat dalsich 30 minut.
Nasli sme si lacnu noclaharen (backpackers hotel) priamo v centre Sydney, hned vedla zastavky metra. Zatialco zbytok Australanov su pomali a spokojni ludia, dostat sa autom k hotelu bolo hotove peklo - vsetci tu trubia ostosest a niekedy sa jazdi bez ohladu na cervenu.
Pod pojmom backpackers hotel som bol pripraveny cakat na najhorsie, ale nakoniec to nie je take zle - mame malicku izbu s dvojposchodovou trojpostelou a vykonny ventilator. Sprchy su spolocne.
Zajtra odlietame o 18.30. A to je poledna bodka za spravami z Australie, z krajiny neobmedzenych preletov a obmedzenych moznosti prezitia.

Zaslané dňa 19/01/2005, o 13:05.04.

Edo pristal na 74km, Fero bol v cieli.

Zaslané dňa 19/01/2005, o 13:03.35.

Dnes je posledny den lietania a vecer uzatvaraci ceremonial. Cakal som nieco velmi kratke, ale vypisali 145 trat po vetre na juh na Deniliquin s kratkou odbockou do ciela (nejakych 30km). Na starte fukalo necelych 20km/h, ale tolko dustdevilov ako dnes som este nezazil. Cez mna sa prehnala jedna 30m obluda plna piesku. Stacil som len sklopit kridlo a drzat smer. Jeden Nemec mal vsak tu smolu, ze ho tento vir zastihol pripraveneho na vlecnom voziku, zdvihol ho a prevratil.
Isiel som medzi poslednymi nejakych 20 minut pred otvorenim gejtu. Odopol som sa v nejakych 400m lebo som zacitil stupak. Ked som ho vytocil, bol prave cas prvej brany, ale mal som to k nej este 4km, tak som letel len so skupinkou 3 kridel. Tu si mozete pozriet ako vyzera nase mestecko Hay - byvame nas jeho pravom okraji. Dnes naskakali pekne kumuly a niektore stupaky som spriemeroval na 5m/s. Dostupy boli do 3000m, tak som to dnes preskakoval na 70km/h. V polovioci trate nastali problemy - pozrite na tie cirrusy. Mal som chvilu velke obavy a isiel som na maximalnu klzavost. Nastastie to este fungovalo, tak som v pohode otocil posledny bod.
Do ciela som to mal nejakych 30km, ale netusil som kde je , lebo som siel so znacnym znosom (nejakych 20km/h vetra). Z jedneho stupaku ma vyhnali dva orli - nastastie uz aj tak koncil. Chvilu ma jeden z nich prenasledoval, ale ked zistil, ze je len o trochu rychlejsi, a ze na neho skriekam rovnako ako on na mna, radsej to vzdal.
Dolet do ciela bol maly zazrak. Mal som to uplne proti vetru a klzavost mi vychadzala na 1:7. Nie a nie nabrat nejaku vysku. Nakoniec som klzal asi takym sposobom, ze som kazdu sekundu porovnaval protivietor, klesanie a okamzite upravoval rychlost. Nad poslednymi stromami som mal nakoniec viac nez 70m, takze som si konecne vydychol. Posledny kilometer cez pole bol v stupani, takze do ciela som priletel so 100m rezervou ako posledny a po styroch hodinach letu.

Zaslané dňa 18/01/2005, o 13:28.54.

Dnes fukal slaby vietor zo severozapadu, takze sa zvolila lomena trat cez 2 otocaky v dlzke 130km.
Dnes sa vsetci dostali do vzduchu tak rychlo, ze aj my na konci sme mohli dostupat ostatnych pred otvorenim startovej brany.
Moj start bol velmi zaujimavy. Uprostred pola (mozno v 150m) moj Dragon narazil na neviditelneho dustdevila a hned nato aj ja. Trhacia poistka to samozrejme nevydrzala, a to v dost strmom uhle. Zalomil som to dolava, a co nevidim - dragon s dalsim kridlom 20m za mnou. Ostra zakruta a uz sa snazim ustredit toho divocha - a hned sa ku mne zbiehaju ostatni.
300m pred startovou branou na hranici dostupu cakam na otvorenie a v tom vidim Eda. V skutocnosti ja s Edom sme boli mozno prvi co pretli startovu branu. Celkom nam to ide, ale pred prvym otocakom nam ujde prva skupina s Ferom - pustaju to na dlhe preskoky a ja by som to mal radsej na istotu. Edo sa prebori v jednom klesaku ale neskor sa chyta vo velmi dobrom stupani. Kym k nemu pridem, uz je prec. Udrzujem si nejakych 60km/h, co zodpoveda maximalnej tratovej rychlosti pri priemernom stupani 1.5m/s. Ostatni idu zjavne rychlejsie. Aj tak mam vsak bolavy laket od tolkeho tahania - asi tie podpery spustim o dalsi zavit. Po druhom otocaku zistujem, ze som mal ist omnoho rychlejsie, lebo je uz pol siedmej a z 2300m len klzem a klzem. Pristavam 35 km pred cielom, pricom 3km pred tym zbadam Eda na zemi. Pristavam opat s nohami na hrazde a ide to velmi lahko. Ked som takto tuho spojeny s kridlom, zistujem co som si nikdy nevsimol - ze kridlo reaguje na bocne vychylky so znacnym sklzom, takze to vyzera ako valcik. Na odtlacenie nohy nestacia - musim ju odkopnut a dokoncit to rukami (ide to uplne bez namahy.

Tu si este mozete pozriet ako to vyzeralo v 1000m pri pohlade od startovej brany na juh - vlavo je vidiet velky poziar.

Zaslané dňa 17/01/2005, o 15:50.09.

Proste dnes to bola nadhera - uz ste niekedy tocili stupaky tak, ze pol zakruty vidite slnko a pol zakruty mesiac oproti tmavej oblohe?
Este pre poriadok - uletel som 83km, Edo mal 98km a Fero pristal o tom istom case niekde pred cielom. Ak si chcete pozriet moj podrobny priestorovy tracklog, tak tu je. Musim sa podakovat Jarovi Sojkovi za mapu do GPS, bez ktorej by som dnes asi tazko navigoval svoj zvoz - do pol pasa v tme a proti zapadajucemu slnku.

Zaslané dňa 17/01/2005, o 15:40.03.

Dnes namerala trojkolka pri zalete pocasia 50km/h vietor. Vobec nechapem ako je mozne ze najsilnejsi vietor fuka pri zemi a s vyskou slabne. Cakali sme kym nezoslabne. Zatial som si kratil chvilu meranim vetra a fotenim s Davisom Straubom - zaujimavym to chlapikom, ktoreho OZ Report citaju rogalisti po celom svete.
Nakoniec zvitazila nedockavost davu pilotov, a ked som videl ze vsetci si uz postavili kridla, neochotne som sa do toho pustil tiez, aj ked chvilami prelietavali dost huste dustdevily. Starty boli dost zaujimave - piloti sa odputavali z vozikov po par metroch. Balazsov vlecny dragon dokonca po par metroch zasiahol dustdevil, ale obaja to nakoniec prepalili priamo cez neho. Fera to hned po starte rozhodilo, ze to vyzeralo dost zle, tak sa radsej odpojil. Ako posledny v rade som ostal zase sam. Chytil som sa az z tretieho vleku, ale stalo to zato - rovno do 4m/s stupaku.
Pripojil som sa k skupine poslednych oneskorencov, ale ti sa stale niekam ponahlali - neviem naco, ked do chrbta fukal 40km/h vietor. Tu je jeden z nich - len predbehnut a predbehnut. Tak to aj dopadlo - moja skupinka po troch stupakoch zacala krachovat a ostal som sam. Mal som trochu strach, ked som pokracoval uprostred takejto pustiny - 20km vokol ziadne asfaltky ani obydlia, ale stupaky tam predsa musia byt - a naozaj jeden som aj nasiel v nejakych 800m, ale vyzadoval urcitu starostlivost, kym zosilnel aspon na 1m/s.
Najhorsie je ze sa musite v desatinach sekundy rozhodovat, ci musite za nim proti vetru, alebo po vetre. Navod neexistuje, ale uz mi zacina fungovat intuicia (skoda ze az teraz - na konci sutaze). A kridlo dnes letelo ako po kolajniciach - uz som zistil ako to ma rado v zakrute, a je to naozaj uvolnujuce, so spravnym naklonom ho spomalovat priamo do jadra trojmetroveho stupaku.
Po pretnuti otocaku (60km) som zacal balonovat vo vyskach okolo 600m, lebo vyssie mi to kvoli pokrocilej dobe uz neslo. Tusil som ze ciel (182km) je uz pre mna nerealny, ale skusal som co to da. Najvacsi problem bolo vymeriavat si doklz k nejakej trochu vacsej ceste - neustale som sa rozhodoval medzi pristatim a pokracovanim. Stupaky boli kvoli tomu fucaku skoro vodorovne - este som sa skusil pretiahnut cez riedky lesik, z ktoreho sa vyklulo vyschnute rieciste a stupaky skoncili, tak som to zamieril k najblizsej prasnej ceste - mojmu jedinemu kontaktu s civilizaciou a zvozom. Pristaval som okolo siedmej vecer, ale aj tak to riadne kopalo. 30m nad zemou som musel preliezt cez hrazdu dopredu, aby som to vratil spat proti vetru. Nasledovalo prudke ponorenie, pricom som zistil, ze viem lahucko ovladat kridlo jednou nohou, ktoru som nechal na hrazde - az po uplne odtlacenie (to keby som vedel skor, tak uz inak ani nepristavam).

Zaslané dňa 17/01/2005, o 14:54.59.

Vcera sme nelietali, lebo prsalo. Skoro ako v Europe. Cely den pod mrakom. Nie ze by sa mi to nepacilo. Tu sa skerime po celom dni nicnerobenia.
Tak toto je domcek v ktorom byvame my traja (ja, Fero, Edo), Balazs a Atilla Bertok so svojou rodinkou.
A este jeden zaber - na nasu atomovu elektraren ktorou si dobijame vsetky tie vysielacky, GPS-ka, GSM mobily, CDMA mobily, fotoaparaty a PDA pocitace.

Zaslané dňa 15/01/2005, o 13:20.12.

Dnes zase fucalo. Aby nas pobavili, organizatori pre nas pripravili nasledujuci program zborka - rozborka - transport na opacny koniec pola - zborka. A este od nas chceli aby sme v tom fucaku a pri vysokej oblacnosti leteli disciplinu Hay-Gunbar-Erigolia (195km). Ja som si vybral moznost predcasneho startu, ale este to nefungovalo - tym som sa zaradil opat na koniec fronty. Edo chytil hned z vleku 2.5m/s a uletel uctyhodnych 5km, a tento vykon zakoncil pristatim v uplnej r..i (uprostred nicoho), kde sme vyse hodinu hladali pristupovu cestu stylom 3 km dopredu - 2km dozadu - odbocit - 3km dopredu ... Fero letel s normalnymi pilotmi a dotiahol to az do ciela. Ciel bol asi 3km vedla (organizatori nam to neprezradili, su to velki vtipkari). Ked som druhykrat startoval, vsetci boli uz prec. V 200m som si ustredil jeden stupak, ktory ma vypluvol v 850m, takze som to polozil pri najblizsej ceste, ktora je v mape (skvele 3km).

Zaslané dňa 14/01/2005, o 13:37.48.

Vcera sa letela velmi dlha a nerealna disciplina (192.4km). Najblizsi bol Oleg. Fero doletel asi 106km, Edo 60km, mne to vydalo iba 30km (ta nova plachta sa da letiet, ale nie v krdli - musim trochu zmensit sily v riadeni).
Dnes sa vymienala vzduchova hmota. Vyzeralo to ako fronta, ale nebola to fronta - australcania tomu hovoria trofy (neviem ako sa to pise). Od rana sme mali horuci fucak 25km/h (v priemere), potom sa prihnala oblacnost a bol klud. Po par hodinach sa kolo zrusilo, co nam prislo naramne vhod, lebo vcera sme sa dostali domov az o jednej v noci.
Pre pobavenie tu mate jeden z dnesnych dustdevilov.
Ozaj, od dnes mame noveho vodica, vola sa Jirka a je tu s chorvatskym timom. Je to vsak Cech, ktory este za socializmu utiekol do Juhoslavie. Dobre je ze mu rozumieme my, aj Balaz Ujhelyi (po anglicky), ktory sa s nami zvaza.

Zaslané dňa 12/01/2005, o 14:04.05.

Takze fotak som nasiel a tu su dnesne fotky:
Dalsi den v prachu (odpor je zbytocny, prach je vsade)
Zo vzduchu nepoznate ci letite nad povrchom Marsu
Pristava sa zasadne pri asfaltovych cestach (inak riskujete prenocovanie v busi medzi klokanmi a hadmi)
Zapad slnka pri cakani na zvoz

Zaslané dňa 12/01/2005, o 13:33.35.

Dnes sme mali dost tazku disciplinu (140km cez 3 otocaky) na to, ze boli dostupy iba do 1100m a silny bocny vietor (20-30km/h). Nedoletel vraj nikto. Ja som dnes konecne naucil lietat moje kridlo (vsetky tri vleky som mal uplne pod kontrolou) a dotiahol som to na 53km. Edo bol o nejakych 7km lepsi, Fero to dotiahol k tretiemu otocaku (viac nez 100km). Uplne som zabudol spomenut akeho mame perfektneho zvozoveho vodica. Lenka mala na zaciatku panicky strach, ale dnes je z nej ostrielana vlcica. Je schopna nas vypatrat kdekolvek. Je taka rychla, ze vacsinou nestacime ani poskladat kridla. Skoda ze pozajtra odchadza spat do Sydney (konecne :-). Fotky budu za chvilu.

Zaslané dňa 11/01/2005, o 9:39.47.

Dnes som bol aj s jednym Chorvatom jediny na startovom poli od skoreho rana, lebo Bill Moyes nam slubil treningove vleky zadarmo. Blizi sa sem od Antarktidy nejaky studeny front a tak od sameho rana sme mali rychlost okolo 25km/h a sem tam nejakeho dustdevila. Ked v takom vetre staviate kridlo, vsetky obaly musite okamzite schovavat, inak ich nahanate po celom poli (ak mate tu odvahu nechat kridlo osamote).
---
Napriek tomu sme rozkladali a dufali, ze sa to mozno utisi. Ked som vsak nameral naraz 44km/h, zacal som vazne pochybovat. Pri tejto rychlosti zacina vietor dvihat prach aj z najmensej prekazky na ploche, takze za chvilu nic nevidite. Nakoniec som to zbalil. Velmi ma prekvapilo ked zacali prichadzat auta zo zavodnikmi. Nic to vsak nepomohlo, a tak sme to po par hodinach vyckavania zrusili.

Zaslané dňa 10/01/2005, o 12:30.33.

Vstavalo sa nam velmi tazko. Vcera sme s ceskou ekipou a s madarmi popili, takze rano bolo drsne. Dnes sa kvoli vcerajsej udalosti znova nelietalo. Den sme stravili opravovanim vysielaciek, zipsov na obaloch kridel a bezpecnostnymi brifingmi. Ak vam mozem poradit, nikdy si nekupujte digitalny fotoaparat od Sony. Ten prach mu dal celkom zabrat. Asi ho pojdem doma reklamovat.

Zaslané dňa 09/01/2005, o 11:09.48.

Dnesna disciplina bola zrusena. Nechcem tu o tom dnes pisat, takze ti ktori viete, si detaily najdite inde. Moje priority sa mi tymto potvrdili. Treba mat stale na mysli, co davate do hry. Uz len samotna krajina sa vam moze kruto pomstit, ak ju podcenite. Zvoz je tu skoro take dobrodruzstvo ako samotne lietanie.

Zaslané dňa 09/01/2005, o 10:53.33.

Keby tu bol len ten prach. V tom prachu su este aj hnusne male trne, ktore sa napichuju na vsetko. Odkukal som novy sposob kotvenia kridla a o pol hodiny som mal moznost ho hned otestovat, ked sa cezo mna prehnal dustdevil - funguje to perfektne. Vrtak do zeme je na figu - uz som ho zlomil, tak som si v zeleziarstve kupil najvacsiu skobu, a zatlkam ju do tej tvrdej zeme kladivom. Do vzduchu sa dostavame aerovlekmi a tahanim za autom. My, co cakame na aerovleky, sme zoradeni do styroch uliciek. Kazdy ma presne urcene miesto, podla vysledku z predchadzajuceho dna. Tu vidite nalietavat vlecneho Dragona medzi ulicky . Trhacie poistky si musi pripravit kazdy sam. Rovnako aj kovove kruzky, ktorymi sa upinate do vlecnych strmenov (tow bridles). Pri tahani sa pouziva 90m lano. Pri starte fuka niekedy aj kolmo zboku a je to pritom fucak - zda sa vsak ze miestni su uplne otrli. Pretoze to bude este dlha sutaz, zaklad je nezranit sa a neposkodit kridlo - pripadam si ako na nejakom vycviku prezitia v extremnych podmienklach.

Zaslané dňa 09/01/2005, o 1:14.41.

Rozkladat kridla na startovom poli je uplna idylka. Sviezi 20km/h vetrik vas prijemne ohrieva, jemnucky piesok vam prijemne skripe medzi zubami, male roztomile musky sa vam pchaju do nosa a oci, a aby nebola nuda, prachove certiky sa kazdu chvilu prezenu pomedzi nase kridla. Na obrazku mozete vidiet vlecneho Dragonflaja, ako nizkym prieletom roluje medzi nasimi ulickami - pripominam ze aj s lanom a s 5m rezervou medzi nim a nasimi kridlami.

Zaslané dňa 09/01/2005, o 1:07.13.

Predvcerom a vcera bola disciplina necelych 200km. Predvcerom bol v cieli iba Fero. Edo pristal tu niekde (poznavate to okolie vsak?). Ja som sa 5-krat odtrhol z vleku (to kridlo slo stale dolava). Vcera to bolo lepsie (na tretie odtrhnutie vo vyske 360m som sa uz zchytil a uletel 6km), ale to kridlo stale toci dolava. Edo a Fero doleteli do ciela. Ak chcete vidiet tu pestru krajinu pocas zvozu, tu su dve fotky: najprv 100km odtial sme vyrazili a 100km niekde tam je ciel

Zaslané dňa 07/01/2005, o 1:17.06.

Tak tu su konecne fotky:
v tomto aute sme sa trepali piati 600km
toto je startove pole, alebo ako miestni hovoria paddock
takto to vyzera pri zvoze

Zaslané dňa 06/01/2005, o 6:08.44.

Ospravedlnujem sa za meskanie, ale az do dnes rana sme nemali ziadny internet. Takze snad sa teraz budem ozyvat castejsie. Maros: ten wireless s ipaqom nemozem rozchodit, je to nejako zavrtane - uz mi radili aj znalci. Inac, dosah je tu iba 30m od vysielaca v miestnosti.
---
Fotky poslem coskoro - hned ako sa mi podari prenos dat cez usb. Maju tu neuveritelne zastarale pocitace - Windows 98 (aj to bez usb) je iba na jednom, ale jeden technik tu bol velmi napomocny a donuiesol mi z ich obchodu pocitac s windows 2000 a 20\" monitorom.
---
Samotne mestecko Hay ma 3300 obyvatelov, takze na nase pomery je to skor dedina, ale tolko restauracii, klubov a obchodov u nas ma iba vacsie mestecko. Je tu aj bazen. Ale tak to asi musi byt, lebo 100km daleko je iba bus, hady a klokany.
---
Vcera sa trochu stisil vietor, takze sa konecne mohol konat trening. Myslim ze az vcerajsok bol pre mna prvym dnom aklimatizacie. S casovym posunom som nemal ziadne problemy, ale vcerajsok mi dal zabrat. Predstavte si, rozkladat kridlo v turbulentnom vetre 6m/s, prachu je tolko ze ho citite medzi zubami, a okolo sa tocia 10metrove dustdevily, do oci sa vam pchaju roje much a do toho vam prazi slnko kolmo nad hlavou. Edo odstartoval v pohode, ale daleko nedoletel. Zato s Lenkou sme ho hladali hodinu. Predstavte si uplnu rovinu, kde po 1km cesty zistite, ze pred vami je plot, alebo nejake jamy a vy sa musite vratit. Mapy su nanic - nie su na nich ziadne ploty a polne cesty. Ferovi sa na druhy krat podarilo odstartovat a uletel peknych 90km. Inteligentne sadol vedla hlavnej cesty, takze s nim sme nemali vobec ziany problem. Kym bol vo vzduchu, stihol nam nahlasit cislo otocneho bodu, kde pristane, pretoze na zemi je dosah iba 15km. GSM mobily mozete zahodit. Skusime si kupit CDMA mobily, tie maju aspon ake-take pokrytie.
---
Ja som nestartoval, lebo som mal naozaj strach letiet s novou plachtou, ktora mozno vobec neleti rovno. Navyse som mal tolko smoly s roznym vybavenim, ze som radsej pomahal pri navigovani zvozu.

Zaslané dňa 31/12/2004, o 5:38.57.

Takze som tu znova, tentoraz aj s USB klucom. Posielam foto pocas letu niekde medzi Alice Springs a Sydney . U nas je teraz 15:30. Mimochodom, vo Viedni sme stretli Angela Crapanzaniho s celou Talianskou vypravou. Cakali vo vedlajsom rade na lietadlo do Melbourne. Ak vam mozem poradit, nikdy si neberte do batoziny klobasu. Hoci som ju vyhodil hned po prilete do Sydney, nevyhol som sa podrobnej prehliadke, pretoze policajny pes ju citil na sto krokov.
Po prilete nas cakali same prekvapenia. V rezervovanom moteli sa vykaslali na nasu objednavku, takze sme rano museli najst nieco nove. Atillova manzelka nam nakoniec nasla nieco lepsie, rovno pri letisku a iba za 80AUD/izbu a noc. Je hrozne teraz nieco vybavovat, lebo vsade je kvoli Silvestru natresk
Atilla je na sutazi v Deniliquin, takze ak si chceme zalietat, musime si na tu dobu prenajat nejake lacne auto, ale skusajte to teraz cez Silvestra!
Vyzeralo to tak, ze nase kridla dostaneme az po sviatkoch, ale nastastie to bude dnes o piatej (samozrejme za maly poplatok 400AUD :)

Zaslané dňa 30/12/2004, o 9:04.33.

Tak uz sme stastne v Sydney -- nevyspati a bez auta. Ale uz sa na tom robi. Dobre ze som nasiel na letisku tento internetovy kiosk zadarmo. (Peter)

Zaslané dňa 27/12/2004, o 23:24.01.

Takže už je to takmer isté. Ak sa niekto z nás nedoláme na schodoch, letíme do Austrálie traja, tj. Fero Nizner, Edo Dropko a moja maličkosť -- Peter Gašparovič.

Letíme vrtulákom z Budapešti do Viedne, tam máme 2 hodiny na prestup na Boeing 777 Austrian Airlines, a po dočerpaní paliva v Kuala Lumpur a 19tich hodinách letu by sme mali skončiť v Sydney. Ja s Ferom odlietame v stredu 29.12.2004 o 08:00, pripojí sa k nám aj Balázs Újhelyi. Edo za nami príde o 2 dni neskôr, takže nový rok bude oslavovať niekde nad Áziou. Vrátime sa až 22.1.2005.

Zaslané dňa 26/12/2004, o 11:00.01.

Toto je webový zápisník, prostredníctvom ktorého budete dostávať čerstvé správy o tom čo sme lietali a ako to tam vyzerá

Zatiaľ sa môžete pokochať pohľadom na generálku môjho krídla, ktorú som vďaka strate objednávky v Aerose stihol na posledný termín pred odoslaním do Austrálie. Vyzerá to presne ako v tej reklame vymeň starú za novú. Tí ktorí ešte nevideli vykosteného toplesa majú možnosť.

design: pegas 2004 (thank to Oli/Tycoon)
webserver: ŽP Šport, Podbrezová